V sobotu 2. marca uplynie 200 rokov od narodenia svetoznámeho českého hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu.
Česi za pieseň Kde domov můj, ktorá bola súčasťou opery Dráteník z roku
1825, vďačia jej skladateľovi Františkovi Škroupovi. Jeho opera sa síce
považuje za prvú českú operu, ale skutočne národnou a zároveň masovo
úspešnou českou operou, sa stala práve Prodaná nevěsta z roku 1866.
Hudba Bedřicha Smetanu má blízko aj k Slovensku. Odohratím jeho opery
Hubička začalo svoju činnosť 1. marca 1920 Slovenské národné divadlo
(SND) v Bratislave. Opera SND sa k Hubičke vrátila aj v tomto roku.
Premiéra jej ďalšieho naštudovania sa uskutoční 1. marca 2024.
Bedřich Smetana sa narodil 2. marca 1824 v Litomyšli. Hoci na husle a
klavír hral od piatich rokov, jeho otec nemal pre hudobné nadanie syna
pochopenie. Smetana absolvoval gymnázium v Plzni, ale vzoprel sa vôli
otca stať sa úradníkom, alebo pokračovať v štúdiu na univerzite. Odišiel
do Prahy s túžbou stať sa hudobným skladateľom ako jeho vzory Franz
Liszt a Wolfgang Amadeus Mozart. Nadaný skladateľ sa v Prahe živil ako
učiteľ hudby v zámožných rodinách. Vďaka hudbe si našiel aj manželku,
talentovanú hudobníčku Kateřinu Kolářovú.
Na začiatku skladateľskej kariéry sa Bedřich Smetana boril nielen s
finančnými ťažkosťami, ale aj s neprajnosťou zo strany českých
vlastencov. Tí mu totiž len veľmi ťažko dokázali odpustiť, že v symfónii
skomponovanej pri príležitosti svadby cisára Františka Jozefa, použil
melódiu z rakúskej hymny.
Okrem týchto problémov postihli skladateľa aj rodinné tragédie. V
polovici 50. rokov 19. storočia zomreli tri z jeho štyroch dcér
Gabriela, Bedřiška a Kateřina. Nažive zostala len Žofia. Najviac
skladateľa zasiahla smrť hudobne najtalentovanejšej dcéry Bedřišky. Na
jej pamiatku skomponoval v roku 1855 Klavírne trio g moll.
Úmrtia dcér, prepuknutie tuberkulózy jeho manželky, nepriaznivá
politická situácia, ale aj nedostatok peňazí prinútili Smetanu k odchodu
do Göteborgu, v ktorom napokon strávil asi najpokojnejšie roky (1856 -
1861) svojho života. Vo Švédsku našiel okrem uplatnenia aj pozorné a
hlavne prajné publikum. Počas škandinávskeho pobytu skomponoval tri
symfonické básne: Richard III., Valdštejnov tábor a Hakon Jarl.
Po vydaní Októbrového manifestu v roku 1861, vďaka ktorému sa uvoľnila
politická situácia v Čechách, sa vrátil do Prahy, kde sa v roku 1866
dočkal premiér svojich dvoch opier, ktoré mu zaistili úspech u českého
publika. Prvou bola opera Braniboři v Čechách a druhou slávna Prodaná
nevěsta. Vďaka úspechu získal pozíciu dirigenta a kapelníka orchestra
pražského Prozatímního divadla.
Obrat k lepšiemu v Smetanovom živote však poznačili ďalšie rany osudu.
Umrela mu manželka a na jeseň 1874 v dôsledku nervového ochorenia
ohluchol na jedno ucho a musel sa vzdať miesta v divadle. Onedlho
uprostred tvorivých síl stratil sluch úplne.
Komponovania sa však nevzdal a tvoril v ústraní v Jabkeniciach, kde žil s
rodinou svojej dcéry. Z tohto obdobia pochádzajú opery Tajemství,
Hubička, Čertova stěna, dve sláčikové kvartetá, klavírne cykly Sny a
České tance. Už úplne hluchý dokončil známy cyklus šiestich symfonických
básní Má vlast.
V roku 1881 sa Bedřich Smetana dočkal otvorenia Národného divadla v
Prahe, v ktorom uviedli jeho operu Libuše pričom obecenstvo aj kritika
ju prijala s neobyčajným nadšením.
O tri roky neskôr bola rodina nútená umiestniť Bedřicha Smetanu do
pražského ústavu pre duševne chorých, kde 12. mája 1884 zomrel vo veku
60 rokov.